Vianoce sú známe ako významná udalosť a možnosť osobného úniku v krajinách po celom svete, ako aj v mnohých menej kresťanských skupinách obyvateľstva. Počas vrcholu prenasledovania v roku 1929, na Vianoce, boli študenti v Moskve povzbudzovaní, aby pľuli na krucifixy ako veľký protest proti úteku. Za zemského ateizmu sovietskej éry, od jej založenia v roku 1917, boli vianočné sviatky – a ďalšie kresťanské sviatky – verejne zakázané.
Profesor Gary Forsythe tvrdí, že Natalis Solis Invicti prijali „nový sedemnásobný čas Saturnálií (17. – 23. decembra), najradostnejších sviatkov Ríma v období republiky, ktoré sa označovali ako udalosti, bankety a darčeky“. Z predchádzajúcej vyššej úrovne anglických aktivít sa vianočné a rodinné zápasy na Druhý sviatok vianočný hrali s cieľom povzbudiť k vyšším davom v nočných kluboch, čo umožnilo viacerým prevádzkovateľom jedinú možnú príležitosť pozrieť si kasínovú hru. Vianoce v minulosti boli spoločenskou udalosťou, ktorá zahŕňala každoročné odpustky a oblečenie.
V krajinách južnej pologule, kde Vianoce pripadajú na leto, existuje spoločnosť koledníkov pod holým nebom, často organizovaná mestskými radami, ktorých sa zúčastňujú tisíce ľudí. Nie je to však vždy hostina; rozdávanie darčekov alebo pohľadníc; a môžete si užiť kaplnku alebo verejné večierky, ako sú kasíno bez vkladu goldbet spevácke koledy a melódie. Pre väčšinu ľudí sú Vianoce obdobím, kedy sú udalosti, odovzdávanie odkazov priateľom a rozdávanie darčekov dôležitejšie ako udalosť Ježišovho vyznania. Niektoré koledy sa spievajú vďaka zboru, niektoré vďaka zboru a ľuďom (novému zhromaždeniu). William Shakespeare zložil hru, ktorá bola súčasťou podujatia s názvom „Trikráľová noc“. Hostina a oslavy sa končili na Večer zjavenia Pána, v deň Troch mudrcov, známy ako „Troch vodcov“.
Sú opísané ako symboly ľudstva v najtemnejších bodoch a môžu ľuďom ukázať nové presvedčenia o Vianociach. Nová báseň pomohla spopularizovať novú kultúru predaja a kupovania darčekov a sezónne vianočné predstavenie začalo naznačovať finančné výhody. Fotografia britskej kráľovskej rodiny s ich vianočným stromčekom vo Windsorskom paláci vytvorila trend, ako sa ukázalo v najnovšom Illustrated London Development v roku 1848. To sa zhodovalo s príchodom novej Oxfordskej ulice a rastom anglokatolicizmu, čo prispelo k oživeniu tradičných tradícií a náboženských obradov. Jeho okamžitá popularita zohrala významnú úlohu pri zobrazovaní Vianoc ako sviatku zameraného na rodinu, dobrú vôľu a milosrdenstvo. Pre ateistický kult odklonu od rozumu v čase moderného Francúzska boli kresťanské vianočné náboženské obrady zakázané a koláč s tromi veľmožmi bol premenovaný na „koláč s rovnakými vecami“ podľa antiklerikálnych teológov.
V Spojenom kráľovstve sa darčeky vymieňali na Nový rok (zvyk v kráľovskom zbore) a na Vianoce sa podávalo špeciálne čapované pivo. Dôležitou súčasťou tejto udalosti bola aj „nezbednosť“ – opilstvo, promiskuita, hazardné hry. 25. december bol štandardným časom zimného slnovratu v novej Rímskej ríši, kde žila väčšina kresťanov, a rímsky sviatok Natalis Solis Invicti (oslava narodenia Sol Invictus) sa v tento deň oslavoval od roku 274 n. l. Aj keď sa Vianoce neobjavili na nových zoznamoch sviatkov kvôli raným kresťanským autorom Irenejovi a Tertuliánovi, prví cirkevní otcovia Ján Zlatoústy, Augustín z Hippo a Hieronym potvrdili 25. december ako čas Vianoc na konci 40. storočia. V Matúšovom evanjeliu, na rozdiel od toho, asi traja mudrci nasledujú hviezdu do Betlehema, aby priniesli dary pre pomoc Bohu.
V Spojených štátoch v roku 1977 vydal nový guvernér Hampshire Meldrim Thomson vyhlásenie, v ktorom uviedol, že žiada novinárov, aby počas Vianoc používali slovo „Christ“ a nenazývali ho Xmas – ktoré nazval „pohanským“ pravopisom slova „Christmas“. V novom sprievodcovi kresťanskými spisovateľmi, ak vezmete staré slovo a správne použijete slovo Xmas predtým, sa váš pravopis nikdy nenachádza v oficiálnom písaní. Existuje známa mylná predstava, že slovo Vianoce pochádza zo sekularizačného zvyku znižovať dôraz na nové náboženstvo z Vianoc tým, že sa zo slova „Christ“ rázne odoberie nové „Christ“.
Aby zotročení občania mali tridsať dní, považovali ich za dočasné oslobodenie a boli označovaní za rovnocenných. V 30. rokoch 20. storočia sa začali nazývať „prenosy koláčikov“ a v 50. rokoch 20. storočia „výmena koláčikov“. Vence existovali už v starovekom Grécku a Ríme, no neskôr získali kresťanskú definíciu. Západní kolonisti vytvorili klasický vianočný nápoj populárny pridaním rumu. Pochúťky pre Santu a jeho sobov siahajú až do starovekých severských mýtov, zatiaľ čo Američania si začali užívať nový život počas Veľkej noci v 30. rokoch 20. storočia.
Úplne noví predkresťanskí Germáni – napríklad Anglosasi a Nóri – preslávili zimnú udalosť s názvom Yule, ktorá sa konala koncom decembra až začiatkom januára, z čoho pochádza progresívne anglické slovo yule, ktoré sa teraz používa ako slovo pre Vianoce. Vianoce ponúkali rodinám, ktoré si už o deň vychutnávajú luxus a môžu študentom darovať darčeky, namiesto toho, aby ich „rozmaznávali“. Vianoce sa považujú za obdobie, kedy sa všetci žijú spolu, majú bratranci a sesternice, aby sa navzájom stretávali, majú starí rodičia, aby videli svoje vnúčatá, a rodina si váži deti, ktoré sa narodia v priebehu roka. Pred Vianocami sú vždy významné, staroveké národy slávne zimné festivaly.